Boh ma miluje a hľadá ma…
Boh už vyšiel do našich ulíc a hľadá ma. Nechám sa Mu nájsť alebo sa pred Ním skryjem a budem sa tváriť, že Mu na mne nezáleží?
„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“ (Jn 3, 16-17)
Príbeh dievčatka, ktoré žilo v jednom veľkom meste v Indii: Jej malý braček zomieral na rakovinový nádor na mozgu. Rodičia urobili všetko pre to, aby ho zachránili. Raz, keď sa vrátili z procedúr, ktoré sa vždy končili neúspechom, unavený otec povedal manželke: „Vieš, miláčik, myslím, že je koniec. Skúsili sme všetko a sme na mizine. Možno by ho zachránila drahá operácia, ale to si nemôžeme dovoliť…“ Pristúpil k svojej manželke a zo zastretým hlasom pokračoval: „Áno, je koniec, veď to vieš. Mohol by ho zachrániť už iba zázrak.“ Malé dievčatko pozorne počúvalo v kútiku rozhovor medzi otcom a mamkou. Vedela, že hovoria o jej bračekovi. „Iba zázrak by ho mohol zachrániť.“ Zapamätala si tieto slová a potichu sa vytratila z izby. Vzala pokladničku, ktorú mala schovanú, vysypala mince a starostlivo ich spočítala: dolár a jedenásť centov. Zatvorila malú škatuľku, vložila si ju do vrecka a nenápadne vyšla z domu. Išla do najbližšej lekárne. Keď bola na rade, naklonila sa k okienku a pred lekárnikom vysypala svoje mince. „Čo potrebuješ, maličká?“ „Je to pre môjho bračeka, Ondrejka, ujo lekárnik. Je veľmi chorý a ja som mu prišla kúpiť zázrak.“ „Ale, čo to vravíš?“ – čuduje sa lekárnik. Dieťa pokračovalo ďalej: „Volá sa Ondrej a v hlave mu rastie veľká guča. Ocko povedal, že mu pomôže iba zázrak.“ Lekárnik odpovedal so súcitom: „Vieš, maličká, mi tu nepredávame zázraky…“ V lekárni bol aj jeden muž, ktorý si vypočul tento rozhovor. Pristúpil k dievčatku, ktoré zbieralo svoje mince a plakalo. „Prečo plačeš, dievčatko, čo sa ti prihodilo?“ „Pán lekárnik mi nechce predať zázrak. Je to pre môjho bračeka , ktorý je veľmi chorý. Mama povedala, že potrebuje operáciu, ale ocko povedal, že na to nemáme peniaze a že ho zachráni už iba zázrak. Preto som priniesla všetko, čo mám.“ „Koľko máš peniažkov?“ „Dolár a jedenásť centov.“ Muž odpovedal s úsmevom: „Dobre. Vieš, dolár a jedenásť centov, to je presná cena za zázrak, ktorý potrebuje tvoj braček!“ Do jednej ruky vzal peniaze a druhou rukou jemne chytil dievčatko za ruku: „Zaveď ma domov, pozriem sa na tvojho bračeka.“ Ten muž bol známy mozgový chirurg Carlton Armstrong. Operoval Ondrejka a ten sa mohol za niekoľko týždňov domov vrátiť zdravý.
To mohla urobiť len Božia láska, ktorá dokázala tak odpúšťajúco a trpezlivo milovať. Takejto milosrdnej lásky sa nám dostalo v Ježišovi Kristovi. O ňom prorok Izaiáš napísal: „Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí.“. Nebeský Otec ho poslal zachraňovať choré duše a kriesiť mŕtve duše.
V podobenstve o neplodnom figovníku hovorí, ako vie čakať na obrátenie hriešnika. Pán čaká. Nevieme, koľko čakal na ženu – hriešnicu, ale iste dlho, až sa dočkal a mohol o nej povedať: Veľa sa jej odpúšťa! Dlhé roky čakal aj na Šavla. Koľko kresťanov mal tento prihorlivý mladý farizej na svedomí? Až ho konečne oslovil: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ Potom sa sám dal dlhé roky mučiť od Kristových nepriateľov a nakoniec aj umučiť za Krista. Lotra na kríži čakal Ježiš celý život. Trpezlivo, zhovievavo, hoci sám uznal, že je lotrom a že si zaslúži takú hroznú smrť na kríži. Nakoniec však počul milosrdné slová: „Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23, 43).
A čo sv. Augustín? Sám sa priznáva, že od detstva bol nedobrý: „Ďaleko od teba som zašiel a blúdil, Bože môj…“. Ale Spasiteľ trpezlivo čakal na jeho obrátenie. Kristova láska je veľká.
Otázky na zamyslenie:
- Cítim sa milovaný Bohom? Uvedomujem si, že ma neprestáva hľadať?
- Ako a kde vnímam jeho lásku?
- V dnešný večer si sadnem, zapálim sviečku a budem hovoriť Bohu: „Pane, Ty vieš, že ťa milujem“.